Už dávnejšie premýšľam nad tým, že aj u nás platí „obuvníkove deti chodia bosé“. Som fotografka a náš synček má veľmi málo fotiek zrkadlovkou. Väčšinou dokumentujeme jeho život a malé radosti mobilom 😛 Tento osobný blog teda zriaďujem za účelom dokumentovania jeho dní a nášho spoločného života. Zároveň už 8 dlhých mesiacov plánujem napísať náš pôrodný príbeh, ale stále sa to z nejakých mne zatiaľ nejasných dôvodov oddiaľuje… Napíšem teda len krátko: Zažili sme taký malý zázrak. Prišiel k nám v správny čas. V momente, pre ktorý sa rozhodol on sám. V utorok. V tichu. V radosti. V netrpezlivom očakávaní. Obklopený ľuďmi, ktorí ho ľúbia…
Waaau ty maš už tak dlho blog? Tak na toto sa pozriem cez PC a preluskam ho
ano, ano, ale najskor sluzil len na nase cvaky s malym, aby mohla rodinka pozerat 😀 Az neskor sa dostal do tejto podoby 🙂