Dnes bol Nejkov prvý škôlkársky deň. Taký životný míľnik, no nie? Včera oslávil svoje 4 rôčky a dnes cupkal prvý krát do škôlky. Síce len na hodinku, ale predsa. Zládol to bravúrne a ja som na neho taká hrdá! Celá rodina to prežíva s nami. Kto nás pozná, vie čo zažívame, ale ak sem náhodou zablúdi niekto, kto nás nepozná osobne, krátko vysvetlím:
Keďže Neo v 3 rokoch stálne nič nerozprával (nič znamená ani mama ani žiadne iné slovo), boli nám odporučené vyšetrenia z podozrenia na autizmus alebo inú vývojovú poruchu. Niekoľko sme ich už absolvovali, niektoré nás ešte len čakajú. Začali sme rôzne terapie a hlavne veľa práce sami dom a ajeho stav sa zlepšuje. Pred rokom Nejko nebol na škôlku ešte zrelý, ale teraz má obrovský záujem o deti a začína rozprávať prvé slová (také svoje), snaží sa všetko opakovať a veľmi sa teší do škôlky.
Výber škôlky sme zvažovali dlo dopredu, nakoniec sme sa rozhodli pre našu dedinskú, do ktorej chodia všetci jeho kamaráti. Škôlka sa k našej žiadosti postavila celom odvážne a my im ďakujeme, že chcú jeho integráciu medzi detičkami skúsiť. Neviem, ako to tam dopadne a ani neviem, či nám niekedy predĺžia náš hodinový pobyt, ale niekde začať treba 🙂 Tak nám držte palce 🙂
